ŽIVOTOPIS

September 10th, 2010

Jozef Cíger Hronský sa narodil 23. februára vo Zvolenskej Slatine ako druhý syn tesára Petra Pavla Cígera a Jozefiny Markovej. Od roku 1902 navštevoval ľudovú školu vo Zvolene, no kvôli otcovej práci sa rodina v roku 1907 presťahovala do Krupiny, kde Jozef študoval na maďarskej chlapčenskej meštianskej škole. Jeho štúdium pokračovalo v Leviciach, kde vychodil učiteľský ústav a absolvoval tu aj maturitou. Už v čase svojich štúdií prejavil Jozef veľmi silný, až profesionálny záujem o výtvarné umenie, ale keďže táto práca neposkytovala ani v tom čase veľkú istotu, Jozef začal v roku 1914 pracovať ako učiteľ v Horných Mladoniciach a neskôr aj v Senohrade. Zakrátko však narukoval do armády a v rokoch 1917-1918 sa na talianskom fronte zapojil do bojov prvej svetovej vojny. Po tomto krátkom pobyte odchádza z frontu naspäť na Slovensko, kde sa vracia k povolaniu učiteľa kreslenia. Berie si Annu Valériu Ruzinakovoú, dcéru majiteľa tlačiarne v Krupine, kde sa v roku 1920 aj presťahuje. Od roku 1921 začína publikovať pod pseudonymom J. Cíger Hronský. Bolo to šťastné obdobie jeho života, plné tvorivej inšpirácie a chuti písať. Spolu s Pavlom Bujnákom tu zakladá časopis Hontiansky Slovák. V roku 1922 sa mu narodil syn Juraj a v roku 1923 vyšiel jeho debut. O rok neskôr začína pôsobiť ako učiteľ na meštianke v Kremnici a spolu s Jaroslavom Kejzlarom zakladá edíciu Mládež. V roku 1927 sa sťahuje do Martina, kde nastupuje na miesto učiteľa matematiky a rysovania. Takto sa postupne dostáva do centra literárneho a vydavateľského života. V roku 1933 sa stal tajomníkom a neskôr, v roku 1940 i správcom Matice slovenskej. Na jeho návrh sa uskutočnila v roku 1935-36 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami. Bol spoluautorom časopisu Včielka a šestnásť rokov redigoval časopis pre deti slniečko Slniečko. V tomto období plnom povinností jeho publikovanie dočasne ustáva, no už začiatkom 30. rokov sa začína jeho najtvorivejšie obdobie. V práci pre Maticu slovenskú prejavil veľkú zaujatosť a zodpovednosť, ale aj mimoriadne organizačné schopnosti a stáva sa nielen správcom Matice Slovenskej, ale aj správcom Slovenskej národnej knižnice. V roku 1941 sa jeho umelecký pseudonym stal jeho úradným priezviskom. Počas SNP ho zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený a začiatkom roka 1945 sa presťahoval z Martina do Bratislavy. Ešte v ten rok emigroval a postupne žil v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku, odkiaľ sa presťahoval do Argentíny, kde strávil zvyšok života. Na určitý čas sa živil maľovaním, neskôr sa aktívne zapájal do života slovenskej emigrácie. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, v roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Jozef Cíger Hronsky umiera 13. júla 1960 ako päťdesiatdvaročný v pútnickom meste Luján, neďaleko Buenos Aires. O rok na to umiera aj jeho manželka. Ôsmeho augusta 1993 boli ich pozostatky uložené na Národnom cintoríne v Martine. Jozef Cíger Hronský významne ovplyvnil vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a naturalistickej línie. „Okolo spisovateľov robieva sa mnoho kriku, ale verte – škoda rečí. Knihu napísať – to je veľmi ľahučká vec, trochu atramentu, trochu fantázie a trochu trpezlivosti. To je všetko.“ (Jozef Cíger-Hronský) 3