IDEOVÝ ROZBOR

Sociálna problematika doby
Dielo je obrazom predvojnovej a vojnovej slovenskej dediny so všetkými jej problémami. Hlavná postava, Jozef Mak, sa s dedinou stotožňuje a ukazuje cestu k sociálnemu prebudeniu bežných ľudí. Je o osude jednoduchého človeka, ktorého sociálna rezistentnosť sa neprejavuje v zjednotenom odpore, ale naopak len vnútorným vzdorom. Obyčajní ľudia neboli schopní spojiť sa a spolu bojovať proti nespravodlivosti doby, ale naopak, vyznačovali sa vnútornou osobnou vzburou a akousi potrebou utrpenia. Odolnosť a vzdorovitosť každého obyčajného človeka voči všetkým prekážkam života je hlavnou ideou románu. Nebúria sa proti svojmu osudu, ale majú obrovskú silu prekonať aj tie najhoršie podmienky a nepoddať sa.
Ľudia žili v biede a vo veľkej chudobe. V dome žilo naraz viacero rodín a úroveň chorobnosti bola tiež vysoká. Obyvateľstvo bolo negramotné a preto neschopné bojovať proti maďarizácií. Úrady nariadili postaviť maďarskú školu, ale strach a neschpnosť zjednotiť sa spôsobili zlyhanie odboja. Boli nútení pracovať manuálne, ale pracovných príležitostí bolo tiež veľmi málo. S tým súvisel odchod ľudí do zámoria a vysťahovalectvo. Stavbu železnice dedinčania tiež neprijali s nadšením, ba skôr s nedôverou a pesimizmom. Nechápali totiž prínos techniky pre nich samotných. „Mladý, zdravý, mocný? – hučia otázky v Julinej hlave a borcuje sa s nimi. Pokladá ich za strašne bezcitné a nespravodlivé. Nuž a či sa netreba spýtať, kto bude za chlapom nariekať: či mater, či žena, či milá, či dcéra jedna alebo tri? Či by to nebolo treba niekde zapísať, s kým sa bude chlap lúčiť a ktoré životy sú s ním spriahnuté? Pre kohože má byť mladý, zdravý a mocný? A komu ostane starý, chorý a slabý? Aké strašné veci sú na svete!“93
Vojna mala na ľudí tiež hlboký dopad, odlučovala od seba rodiny, prehlbovala biedu a sociálnu nerovnosť. Proti nej sa však bohužiaľ, ľudia nemohli búriť, pretože rozkaz je rozkaz a tie sa musia plniť. Tým viac keď je človek milión. Aj keď nie je vojna zachytená ako surové krviprelievanie priamo na fronte, prostredníctvom Jozefa Maka ukazuje autor ako je človek vytrhnutý zo svojho prostredia, musí opustiť to, čo mu je milé a zabudnúť na všetky svoje plány. Aj keď ľuďom samotným nebolo fyzicky ublížené, spôsobuje obrovský žiaľ, odlúčenie a obrovské škody.
Mnohí hľadali preto svoje východisko v pálenke a tak i kroky Jána Maka vždy smerovali do krčmy, čo sa stávalo jeho stereotypom. Tak isto i starý Meľoš a jeho dcéra Maruša. Násilie páchané na ženách v domácnostiach sa potom stávalo samozrejmosťou. Autor poukazuje, že chlap svojou hrubou silou na ženu ukazuje práve svoju slabosť. Muži si takto bežne vynucovali rešpekt a postavenie muža a ženy v domácnosti nebolo vonkoncom rovnocenné.